Digitálna éra zásadne ovplyvnila spôsob, akým prijímame informácie. Sociálne siete sa stali dominantným zdrojom správ, pričom reklamný obsah sa stále sofistikovanejšie maskuje v podobe influencer marketingu. Medzi mladými ľuďmi klesá vnímanie rozdielu medzi faktickými správami a názorovými článkami, pričom znalosti o vlastníkoch médií či novinároch zostávajú na nízkej úrovni.
Tento stav potvrdzujú aj dáta zozbierané v posledných rokoch:
1. Hlavným zdrojov správ pri mimoriadnych udalostiach je internet
Až 29 % ľudí na Slovensku používa internetový prehliadač (napr. Google) ako prvý pri hľadaní informácií počas mimoriadnej udalosti. Online prehliadače sú tak najpoužívateľnejším zdrojom informácií počas krízových udalostí.
16 % slovenskej populácie sa spolieha v takých prípadoch na svoje obľúbené sociálne siete ako zdroj informácií. (Zdroj: CEDMO, 2025)
2. Polovica slovenskej populácie sa spolieha na sociálne siete pri získavaní informácií
Až 51 % ľudí na Slovensku považuje sociálne siete (napr. Instagram, TikTok, Facebook, X, atď.) za zdroj informácií o aktuálnych sociálnych a politických témach.
Najčastejšie tento trend prevláda u mladej generácie, vo veku 15 – 24 rokov – až 74 % z nich získava informácie zo sociálnych sietí. (Zdroj: Eurobarometer, 2025)
3. Väčšina detí a dospievajúcich nerozumie pravidlám sociálnych sietí
Iba 17 % detí uvádza, že pravidlá používania sociálnych sietí čítali a rozumejú im.
Približne polovica (49 %) sa s pravidlami sociálnych sietí ani neoboznámila – buď ich preskočili, alebo ich prečítali len zbežne. (Zdroj: Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, 2025)
4. Značná časť Slovenska sleduje influencerov na sociálnych sieťach
Až 40 % ľudí na Slovensku sleduje nejakých influencerov alebo tvorcov obsahu na kanáloch sociálnych sietí. Je to viac ako priemer krajín Európskej únie. (Zdroj: Eurobarometer, 2025)
5. Najčastejšie sa informačné manipulácie vyskytujú na platformách, ktoré mladí najviac využívajú
Približne 25 % príspevkov na sociálnej sieti TikTok môžu tvoriť dezinformácie alebo misinformácie. Zároveň 24 % takého obsahu na TikToku obsahuje prvky generované umelou inteligenciou. (Zdroj: Science Feedback, 2026) Podľa štúdie Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch (2025) je TikTok druhou najpoužívanejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a dospievajúcimi na Slovensku.
6. Generácia Z vie pracovať s technológiami, ale ľahko podlieha mediálnym nástrahám
Výskum Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (2025) ukázal, že príslušníci Generácie Z vnímajú reklamu ako samozrejmú súčasť digitálneho prostredia a často nerozmýšľajú nad tým, kto ju vytvoril ani prečo sa im konkrétny obsah zobrazuje. Tento postoj sa najvýraznejšie prejavil pri reklamách influencerov, kde dôvera vo verejne známu osobu prevažovala nad kritickým posudzovaním obsahu.
Za najväčšiu výzvu pre mladých sa ukázali natívne formy reklamy, ktoré vizuálne aj obsahovo splývajú s bežnými príspevkami. Najproblematickejším formátom boli instagramové reels, v ktorých reklamu dokázalo identifikovať len 15,8 % respondentov.
Výskum zároveň odhalil, že pojem „dezinformácia“ je pre pre mladú slovenskú generáciu známy, ale až 47 % nedokázalo uviesť, ako by ju odlíšili od názoru alebo faktu. (Zdroj: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2025)
7. Zistenia z českého výskumu Mediálnej gramotnosti na ZŠ a SŠ z roku 2022
Problémy s rozlišovaním spravodajstva a názorových článkov
Iba 34 % českých žiakov dokázalo správne identifikovať, v ktorom z dvoch predložených článkov môžu skôr očakávať faktické informácie, čo je o 26 % menej ako v roku 2018.
Väčšina žiakov nebrala do úvahy rubriku, v ktorej bol článok zaradený (Zprávy/Domácí vs. Názory/Komentáře), a rozhodovala sa skôr intuitívne.
Avšak 75 – 80 % žiakov dokázalo presne identifikovať funkciu titulku a rozlíšiť bulvárny od seriózneho.
Neznalosť novinárov a vlastníkov médií
78 % českých stredoškolákov a 85 % žiakov českých základných škôl nepozná meno žiadneho novinára.
Žiaci nepoznajú vlastníkov súkromných médií, no najčastejšie dokázali správne určiť vlastníkov sociálnych sietí.
Nejasnosti pri verejnoprávnych médiách
Viac ako 66 % respondentov správne označilo ČT a ČRo ako verejnoprávne médiá.
Menej ako 50 % žiakov správne odpovedalo na otázky o verejnoprávnosti iných médií, pričom častou odpoveďou bolo „neviem“. (Zdroj: JSNS.cz, 2022)
Projekt Týždne mediálneho vzdelávania prichádza ako odpoveď na tieto výzvy. Poskytne nástroje a informácie na rozvoj mediálnej gramotnosti, kritického myslenia a bezpečného pohybu v digitálnom prostredí. V digitálnom svete, kde informácie prichádzajú nielen od médií, ale aj od influencerov, je čoraz náročnejšie rozlišovať medzi faktami, reklamou, osobnými názormi či manipulatívnym obsahom. Zlepšenie orientácie v spravodajstve, reklame, obsahu na sociálnych sieťach a v overovaní faktov je preto kľúčom k odolnosti voči dezinformáciám a manipulácii v modernej digitálnej spoločnosti.
Podujatie sa v Českej republike uskutoční už po desiaty raz, tento rok od 25. mája do 5. júna. Zastrešuje ho Jeden svět na školách, ktorý je jeden zo vzdelávacích programov organizácie Člověk v tísni. K iniciatíve sa po druhýkrát pridáva aj Slovensko, prostredníctvom platformy Mediálna gramotnosť+, ktorá okrem už tradičných podujatí v knižniciach organizuje aj školskú súťaž Zodpovedný influencer. Tá upozorňuje na to, že influenceri dnes oslovujú početné publikum a dokážu ovplyvňovať názory či správanie mladých ľudí, a zároveň učí, na čo sa zameriavať pri posudzovaní ich zodpovednosti, transparentnosti a férovosti.
Cieľom je pomôcť nielen mladým ľuďom, ale aj prijímateľom mediálnych obsahov naprieč všetkým generáciám, lepšie porozumieť fungovaniu médií, naučiť ich kriticky myslieť, rozpoznávať manipulatívne techniky a vedieť odlíšiť serióznu žurnalistiku od subjektívnych názorov či reklamy. Mediálna gramotnosť je kľúčovou zručnosťou 21. storočia a jej posilňovanie je nevyhnutné pre zdravé fungovanie spoločnosti.