V čase, keď umelá inteligencia (AI) rýchlo preniká do školstva, práce aj každodenného života už nepostačuje len návod „ako používať AI”. Viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme rozvíjať kritické myslenie, chápať limity umelej inteligencie, posilňovať etické zručnosti a učiť sa rozlišovať medzi dôveryhodnými a vyfabrikovanými výstupmi, ktoré sa často tvária ako skutočnosť. Týždeň mediálnej gramotnosti je ideálnou príležitosťou upozorniť nielen na rozvíjajúce sa technológie, ale aj na to, čo robí človeka jedinečným — schopnosť premýšľať, hodnotiť, cítiť a rozhodovať.
Nasledujúce štatistiky ilustrujú, že táto téma nie je len teoretická, ale aj mimoriadne naliehavá:
Kľúčové čísla a zistenia
Z výskumu AI Kompas 2025 vyplýva:
Na Slovensku používa AI vo voľnom čase až 80 % žiakov, pričom na školské účely ju využíva 70 %.
36 % žiakov by uvítalo podporu od učiteľov pri používaní AI, čo naznačuje potrebu školení a vzdelávania v tejto oblasti.
Žiaci deklarovali vo výskume najvyššie sebavedomie v znalostiach o AI – 55 % žiakov označilo svoje vedomosti o AI za dobré alebo veľmi dobré,
avšak 53 % žiakov na Slovensku uvádza, že na získavanie informácii o AI využíva sociálne siete, len 19 % žiakov uvádza ako zdroj školu.
Učitelia:
26 % slovenských učiteľov uplatňuje AI priamo vo vyučovaní.
Iba 28 % slovenských učiteľov absolvovalo školenie v oblasti AI; v Českej republike to je 60 % učiteľov.
Rodičia:
pozitívny postoj k používaniu AI v škole a pri príprave do školy prejavuje 53 % slovenských rodičov.
rodičia sa vo výskume ohodnotili ako najmenej skúsená skupina – len tretina rodičov v Česku aj na Slovensku označila svoje znalosti o AI ako dobré, štvrtina AI vôbec nepoužíva.
Výskum však ukázal aj to, že slovenskí žiaci, rodičia a pedagógovia nepovažujú výsledky AI za veľmi spoľahlivé, najčastejšou odpoveďou na túto otázku o ich spoľahlivosti bolo naprieč skupinami „ani súhlasím, ani nesúhlasím“. Rovnaká prevaha váhajúcich odpovedí sa objavila aj pri otázke, či je AI pre človeka prínosom alebo hrozbou. Tieto výsledky naznačujú, že napriek častejšiemu používaniu AI stále chýba hlbšie porozumenie jej benefitov, možností, ale aj limitov – a to aj v kontexte vzdelávania a mediálnej gramotnosti.
Práve z tohto dôvodu Ministerstvo školstva v súčasnosti finalizuje strategický plán zavádzania AI do učebných osnov, aby postupne zabezpečilo systematické vzdelávanie žiakov o možnostiach, limitoch a etických aspektoch umelej inteligencie.
AI a duševné zdravie
Podľa výskumu AI Kompas 2025 využíva 10 % detí umelú inteligenciu na rozhovory o citových a vzťahových témach — čo otvára dôležitú diskusiu o emocionálnych väzbách, ktoré mladí ľudia začínajú vytvárať s AI technológiami. To, čo začína ako zvedavosť či forma útechy, sa môže postupne stať náhradou za reálne sociálne kontakty a ovplyvniť vnímanie blízkosti, empatie či vlastnej hodnoty.
Na tento trend reaguje aj občianske združenie IPčko, ktoré dlhodobo poskytuje psychologickú pomoc (nielen) mladým ľuďom. V posledných mesiacoch zaznamenalo výrazný nárast kontaktov, v ktorých sa téma umelej inteligencie objavuje – a to najmä v súvislosti s úzkosťou, stresom, vzťahmi alebo celkovým vplyvom technológií na psychické prežívanie. Kým v júni 2025 evidovalo IPčko približne 200 kontaktov s touto témou, do októbra 2025 ich počet vzrástol už na 2 280 – teda viac než desaťnásobne. Tento prudký nárast ukazuje, že AI sa čoraz viac dotýka aj nášho duševného prežívania a že otázky technológií a psychickej pohody sa dnes nedajú oddeliť.
Ako tvrdí Zuzana Juráneková, poradkyňa v IPčku: „Umelá inteligencia môže byť pre mladých ľudí zaujímavým a lákavým spoločníkom, najmä keď sa cítia sami alebo nepochopení. Problém však nastáva, keď sa AI stane jediným miestom, kde nachádzajú pochopenie a prijatie. Četbot vie odpovedať, ale necíti a hoci dokáže komunikovať empaticky, nenahradí skutočný ľudský kontakt, dotyk ani vzťah. Je úlohou nás dospelých, aby sme mladým pomáhali rozumieť technológiám, rozprávali sa o nich otvorene a učili ich, že to najdôležitejšie pre ich rozvoj a duševné zdravie sa stále deje medzi a s ľuďmi.“
AI a nutnosť overovania informácií
Podľa údajov z EDMO (Európske observatórium digitálnych médií) sa približne desatina všetkých AI generovaných obsahov, ktoré mesačne overujú, týka využívania umelej inteligencie ako nástroja na šírenie dezinformácií. Tento podiel zostáva stabilný už niekoľko mesiacov, čo potvrdzuje, že AI sa stáva bežným nástrojom v tvorbe manipulatívnych či nepravdivých správ.
Podľa Demagog.sk, člena platformy Mediálna gramotnosť+, ktorý sa venuje overovaniu faktov a odhaľovaniu nepravdivých informácií:
„Počas posledných dvoch rokov sa čoraz častejšie stretávame s AI generovaným obsahom. Najčastejšie ide o súčasť finančných podvodov či scamov – napríklad videí, v ktorých politik údajne odporúča investovať do pochybnej schémy alebo obrázkov, ktoré šíria šokujúce, no vymyslené udalosti. Sledujeme tiež nárast objemu AI generovaných článkov na propagandistických weboch, čo podľa odborníkov vyvoláva obavy, že ich cieľom nie je informovať, ale ovplyvňovať a zásobovať veľké jazykové modely dezinformačným obsahom.“
Riziká potvrdzuje aj správa organizácie NewsGuard, podľa ktorej v auguste 2025 opakovalo nepravdivé alebo zavádzajúce informácie o aktuálnych spoločenských témach 10 najpoužívanejších AI nástrojov v 35 % prípadov, pričom o rok skôr to bolo len 18 %. Spoľahlivosť AI ako zdroja informácií sa teda napriek technologickému pokroku nezlepšuje, ale naopak — vyžaduje si väčšiu mieru obozretnosti a kritického prístupu zo strany používateľov.
Pozitívne sú však výsledky prieskumu CEDMO z jari tohto roka (realizovaného v spolupráci s partnermi Median a Ipsos). Ten ukázal, že iba 6 % Slovákov uviedlo, že úplne dôveruje umelej inteligencii a jej výstupom, zatiaľ čo až 60 % respondentov síce AI skôr dôveruje, no informácie si následne overuje aj z iných zdrojov. Napriek tomu, že väčšina Slovákov aktívne overuje informácie generované AI, dáta ukazujú, že takéhoto obsahu na internete stále pribúda. Týždeň mediálnej gramotnosti je preto ideálnou príležitosťou naučiť sa kriticky pristupovať k digitálnemu obsahu a rozvíjať schopnosť overovať fakty.
Z medzinárodných zdrojov:
V EÚ:
55 % občanov očakáva, že AI bude mať v nasledujúcich 20 rokoch pozitívny dopad, 35 % vidí skôr negatívne dôsledky.
84 % obyvateľov EÚ tvrdí, že AI a roboty je potrebné dôkladne regulovať a kontrolovať.
31 % obyvateľov EÚ verí, že AI už ovplyvnila ich volebné rozhodnutie.
Anglicko: medzi 13 až 18-ročnými deťmi stúpol podiel tých, čo používali generatívne AI, z približne 37 % (2023) na 77 % (2024).
Inštitúcie vyššieho vzdelávania: 9 z 10 respondentov z rôznych univerzít uviedlo, že používajú AI aspoň na výskum alebo písanie, hoci mnohí sa cítia neisto ohľadom jej pedagogickej integrácie.
Veľké rozdiely medzi znalosťami mladých ľudí, učiteľov a rodičov v používaní AI znamenajú, že mnohí mladí ľudia do sveta umelej inteligencie vstupujú bez usmernenia – a tým pádom hrozí vyššie riziko, že uveria dezinformáciám alebo nepravdivým zdrojom. To, že žiaci často čerpajú informácie o AI zo sociálnych sietí (53 %) a len malá časť cez vzdelávanie na školách môže znamenať, že školy doteraz nezačali hrať silnú úlohu v posilňovaní gramotnosti v oblasti AI. Učitelia navyše sami požadujú viac metodickej podpory a školení.
Vo verejnom živote sa AI používa čoraz častejšie, čo vedie aj k obavám z prílišnej dôvery, zneužitia a nedostatočnej regulácie Technológia sama o sebe nestačí, ak za ňou nestojí človek, ktorý rozumie, hodnotí a rozhoduje. Týždeň mediálnej gramotnosti vytvára príležitosť spojiť technologický vývoj, ľudské hodnoty, etiku a kritické myslenie. Je to priestor preukázať, že AI nám môže pomáhať rásť, ale nikdy nenahradí naše vlastné myslenie.